Život Prešova
online
online
Predsedníčkou súdnej rady sa stala Jana Bajánková
16.09.2014 Bratislava
Bratislava 16. septembra (TASR) – Predsedníčkou Súdnej rady SR sa stala Jana Bajánková. V tajnej voľbe získala nadpolovičnú väčšinu hlasov členov Súdnej rady, teda 10, proti nebol nikto, šiesti sa zdržali.
"Chcem ubezpečiť všetkých, že budem presadzovať záujmy všetkých sudcov," povedala po zvolení nová predsedníčka. Bajánková bola jedinou kandidátkou, navrhlo ju za predsedníčku sedem členov Súdnej rady. Pred samotnou voľbou povedala, že treba zvýšiť dôveryhodnosť Súdnej rady a zmeniť štýl komunikácie k verejnosti alebo aj vo vnútri rady. "Pokiaľ by som bola úspešná, budem využívať všetky kompetencie, ktoré sú predsedovi Súdnej rady dané," povedala pred voľbou.
Za kandidátku na predsedníčku ju navrhli členovia Milan Ďurica, Imrich Volkai, Ján Slovinský, Eva Fulcová, Ľuboš Sádovský, Jozef Maruščák a podpredseda Ján Vanko. V tomto roku kandidovala aj za predsedníčku Najvyššieho súdu (NS) SR, no 19. mája v Sobranciach nezískala dostatok hlasov, rovnako skončil aj bývalý predseda NS SR Štefan Harabin. Neúspešne vtedy kandidovala aj predsedníčka správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová.
Prvý problém, ktorý bude nová predsedníčka Súdnej rady SR Jana Bajánková riešiť, je sfunkčnenie Kancelárie Súdnej rady SR. Po odchode Štefana Harabin z pozície predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorý bol aj šéfom Súdnej rady, nechal v jej kancelárii len jedného z pôvodne 12 zamestnancov. Momentálne má podľa podpredsedu rady Jána Vanka štyroch zamestnancov a peniaze na ďalších troch.
"Po tom, ako odstránim prekážku administratívneho nedostatku Súdnej rady, začneme tvrdo pracovať aj na legislatívnych návrhoch, ktoré budem čerpať samozrejme zdola, teda poznatky od sudcov, od jednotlivých sudcovských grémií a kolégií, plén sudcov, aby sme vylepšili právne prostredie," povedala Bajánková. Po oddelení funkcie predsedu Súdnej rady od funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR, je prvou predsedníčkou rady, ktorá sa bude venovať výlučnej tejto funkcii. "Budem mať širší priestor na venovanie sa práci predsedu Súdnej rady a tým kompetenciám, ktoré sa mu podstatne rozšírili. Budem plne využívať všetky právne prostriedky, ktoré sú stanovené v právnom poriadku," povedala.
Bajánková uviedla, že s ponukou na kandidatúru ju oslovili viacerí členovia Súdnej rady a zvážila ich argumenty. "Vychádzam aj z toho, že ako členka Súdnej rady volená sudcami som tu druhé funkčné obdobie a získala som druhý najvyšší počet hlasov sudcov. Tam cítim veľmi silný mandát na výkon funkcie," dodala. S výnimkou sudcovských previerok hodnotí kroky súčasného vedia ministerstva spravodlivosti pozitívne. "Myslím si, že urobili kus práce v prospech justície," uviedla. Personálne zmeny v Súdnej rade pred dnešným zasadnutím podľa jej slov nemali vplyv na jej rozhodnutie kandidovať na predsedníčku. Nepripisuje tomu ani súvislosť s voľbou predsedu Najvyššieho súdu SR, berie to pragmaticky. "Je to právomoc zložiek výkonnej a zákonodarnej moci a pána prezidenta, majú na to ústavný mandát a nekomentujem to," uzavrela.
TASR prináša profil predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej
Jana Bajánková sa narodila 13. júla 1959 v Bratislave. V roku 1982 ukončila Právnickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a získala titul JUDr. Po ukončení štúdia pracovala na Okresnom súde Bratislava - vidiek ako justičná čakateľka a od roku 1985 vykonávala funkciu predsedníčky senátu na Okresnom súde Bratislava - vidiek. Od roku 1989 až do roku 1996 pracovala na Krajskom súde v Bratislave. Bola členkou senátu a od roku 1993 predsedníčkou senátu.
Na Najvyššom súde SR pôsobila Jana Bajánková od roku 1997. Do roku 2003 bola členkou senátu, od 1. januára 2003 bola predsedníčkou senátu. Predsedníčka občianskoprávneho kolégia bola od 2. apríla 2006 a od 1. januára 2007, pôsobila aj ako zovšeobecňovateľka.
Od 29. júna 2007 je Jana Bajánková členkou Súdnej rady SR. Venuje sa civilnému právu, v tejto oblasti spolupracovala na niekoľkých publikáciách a je autorkou viacerých článkov na túto tému. Pracuje ako členka Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka (od roku 2007) a od roku 2012 je tiež členkou komisie pre rekodifikáciu občianskosúdneho poriadku.
Bajánková vyučuje na Paneurópskej vysokej škole práva v Bratislave, kde je externým pedagógom. Lektorkou je aj na Justičnej akadémii pri Ministerstve spravodlivosti SR.
V tomto roku kandidovala aj za predsedníčku Najvyššieho súdu (NS) SR, no 19. mája v Sobranciach nezískala dostatok hlasov, rovnako skončil aj bývalý predseda NS SR Štefan Harabin. Neúspešne vtedy kandidovala aj predsedníčka správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová.
Očakávania
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je rada, že Súdna rada SR má nového šéfa. Do jej čela zvolili dnes Janu Bajánkovú. Žitňanská očakáva kultivovanejší spôsob vedenia súdnej rady. Nateraz ale nevie povedať, či Bajánkovej zvolenie bude znamenať pre Súdnu radu posun dopredu.
"Bola to očakávaná voľba. Uvidíme, ako sa pani doktorka Bajánková rozhodne viesť súdnu radu. Či zvolí kontinuitu alebo posunie úroveň ďalej. Nedovolím si to hodnotiť, počkáme si," reagovala na zvolenie Bajánkovej Žitňanská.
Janu Bajánkovú zvolili za šéfku Súdnej rady SR v dnešnej tajnej voľbe. Získala nadpolovičnú väčšinu hlasov členov Súdnej rady, teda 10, proti nebol nikto, šiesti sa zdržali. "Chcem ubezpečiť všetkých, že budem presadzovať záujmy všetkých sudcov," povedala po zvolení nová predsedníčka.
Bajánková bola jedinou kandidátkou, navrhlo ju za predsedníčku sedem členov Súdnej rady. Pred samotnou voľbou povedala, že treba zvýšiť dôveryhodnosť Súdnej rady a zmeniť štýl komunikácie k verejnosti alebo aj vo vnútri rady. "Pokiaľ by som bola úspešná, budem využívať všetky kompetencie, ktoré sú predsedovi Súdnej rady dané," povedala pred voľbou.
Súdna rada schválila nové zásady povoľovania práce sudcu doma
Sudcovia by mali pracovať doma podľa nových pravidiel. Členovia Súdnej rady SR dnes schválili nové zásady povoľovania práce sudcu v domácom prostredí.
Podľa schválených zásad je možné povoliť prácu doma sudcovi, ktorý nie je disciplinárne stíhaný a to najviac na dva pracovné dni v týždni. Predsedovia krajských, Najvyššieho a Špecializovaného trestného súdu môžu povoliť prácu na doma aj na dlhšie. O žiadosti sudcov budú rozhodovať predsedovia súdov, ktorí budú prihliadať na to, ako si plnia svoje povinnosti, na údaje z ročného štatistického výkazu, stav vybavovania agendy či vzdialenosť bydliska sudcov od súdu.
Zásady stanovujú aj to, kedy predseda súdu obmedzí alebo zruší povolenie práce doma. Ide o prípady, kedy si sudca nedostatočne plní svoje povinnosti, porušil povinnosti, ktoré sú s prácou doma spojené, je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo bol uznaný za vinného disciplinárnym senátom. Nové zásady predložil na dnešné rokovanie podpredseda Súdnej rady SR Ján Vanko spolu s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom.
"Chcem ubezpečiť všetkých, že budem presadzovať záujmy všetkých sudcov," povedala po zvolení nová predsedníčka. Bajánková bola jedinou kandidátkou, navrhlo ju za predsedníčku sedem členov Súdnej rady. Pred samotnou voľbou povedala, že treba zvýšiť dôveryhodnosť Súdnej rady a zmeniť štýl komunikácie k verejnosti alebo aj vo vnútri rady. "Pokiaľ by som bola úspešná, budem využívať všetky kompetencie, ktoré sú predsedovi Súdnej rady dané," povedala pred voľbou.
Za kandidátku na predsedníčku ju navrhli členovia Milan Ďurica, Imrich Volkai, Ján Slovinský, Eva Fulcová, Ľuboš Sádovský, Jozef Maruščák a podpredseda Ján Vanko. V tomto roku kandidovala aj za predsedníčku Najvyššieho súdu (NS) SR, no 19. mája v Sobranciach nezískala dostatok hlasov, rovnako skončil aj bývalý predseda NS SR Štefan Harabin. Neúspešne vtedy kandidovala aj predsedníčka správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová.
Prvý problém, ktorý bude nová predsedníčka Súdnej rady SR Jana Bajánková riešiť, je sfunkčnenie Kancelárie Súdnej rady SR. Po odchode Štefana Harabin z pozície predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorý bol aj šéfom Súdnej rady, nechal v jej kancelárii len jedného z pôvodne 12 zamestnancov. Momentálne má podľa podpredsedu rady Jána Vanka štyroch zamestnancov a peniaze na ďalších troch.
"Po tom, ako odstránim prekážku administratívneho nedostatku Súdnej rady, začneme tvrdo pracovať aj na legislatívnych návrhoch, ktoré budem čerpať samozrejme zdola, teda poznatky od sudcov, od jednotlivých sudcovských grémií a kolégií, plén sudcov, aby sme vylepšili právne prostredie," povedala Bajánková. Po oddelení funkcie predsedu Súdnej rady od funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR, je prvou predsedníčkou rady, ktorá sa bude venovať výlučnej tejto funkcii. "Budem mať širší priestor na venovanie sa práci predsedu Súdnej rady a tým kompetenciám, ktoré sa mu podstatne rozšírili. Budem plne využívať všetky právne prostriedky, ktoré sú stanovené v právnom poriadku," povedala.
Bajánková uviedla, že s ponukou na kandidatúru ju oslovili viacerí členovia Súdnej rady a zvážila ich argumenty. "Vychádzam aj z toho, že ako členka Súdnej rady volená sudcami som tu druhé funkčné obdobie a získala som druhý najvyšší počet hlasov sudcov. Tam cítim veľmi silný mandát na výkon funkcie," dodala. S výnimkou sudcovských previerok hodnotí kroky súčasného vedia ministerstva spravodlivosti pozitívne. "Myslím si, že urobili kus práce v prospech justície," uviedla. Personálne zmeny v Súdnej rade pred dnešným zasadnutím podľa jej slov nemali vplyv na jej rozhodnutie kandidovať na predsedníčku. Nepripisuje tomu ani súvislosť s voľbou predsedu Najvyššieho súdu SR, berie to pragmaticky. "Je to právomoc zložiek výkonnej a zákonodarnej moci a pána prezidenta, majú na to ústavný mandát a nekomentujem to," uzavrela.
TASR prináša profil predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej
Jana Bajánková sa narodila 13. júla 1959 v Bratislave. V roku 1982 ukončila Právnickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a získala titul JUDr. Po ukončení štúdia pracovala na Okresnom súde Bratislava - vidiek ako justičná čakateľka a od roku 1985 vykonávala funkciu predsedníčky senátu na Okresnom súde Bratislava - vidiek. Od roku 1989 až do roku 1996 pracovala na Krajskom súde v Bratislave. Bola členkou senátu a od roku 1993 predsedníčkou senátu.
Na Najvyššom súde SR pôsobila Jana Bajánková od roku 1997. Do roku 2003 bola členkou senátu, od 1. januára 2003 bola predsedníčkou senátu. Predsedníčka občianskoprávneho kolégia bola od 2. apríla 2006 a od 1. januára 2007, pôsobila aj ako zovšeobecňovateľka.
Od 29. júna 2007 je Jana Bajánková členkou Súdnej rady SR. Venuje sa civilnému právu, v tejto oblasti spolupracovala na niekoľkých publikáciách a je autorkou viacerých článkov na túto tému. Pracuje ako členka Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka (od roku 2007) a od roku 2012 je tiež členkou komisie pre rekodifikáciu občianskosúdneho poriadku.
Bajánková vyučuje na Paneurópskej vysokej škole práva v Bratislave, kde je externým pedagógom. Lektorkou je aj na Justičnej akadémii pri Ministerstve spravodlivosti SR.
V tomto roku kandidovala aj za predsedníčku Najvyššieho súdu (NS) SR, no 19. mája v Sobranciach nezískala dostatok hlasov, rovnako skončil aj bývalý predseda NS SR Štefan Harabin. Neúspešne vtedy kandidovala aj predsedníčka správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová.
Očakávania
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je rada, že Súdna rada SR má nového šéfa. Do jej čela zvolili dnes Janu Bajánkovú. Žitňanská očakáva kultivovanejší spôsob vedenia súdnej rady. Nateraz ale nevie povedať, či Bajánkovej zvolenie bude znamenať pre Súdnu radu posun dopredu.
"Bola to očakávaná voľba. Uvidíme, ako sa pani doktorka Bajánková rozhodne viesť súdnu radu. Či zvolí kontinuitu alebo posunie úroveň ďalej. Nedovolím si to hodnotiť, počkáme si," reagovala na zvolenie Bajánkovej Žitňanská.
Janu Bajánkovú zvolili za šéfku Súdnej rady SR v dnešnej tajnej voľbe. Získala nadpolovičnú väčšinu hlasov členov Súdnej rady, teda 10, proti nebol nikto, šiesti sa zdržali. "Chcem ubezpečiť všetkých, že budem presadzovať záujmy všetkých sudcov," povedala po zvolení nová predsedníčka.
Bajánková bola jedinou kandidátkou, navrhlo ju za predsedníčku sedem členov Súdnej rady. Pred samotnou voľbou povedala, že treba zvýšiť dôveryhodnosť Súdnej rady a zmeniť štýl komunikácie k verejnosti alebo aj vo vnútri rady. "Pokiaľ by som bola úspešná, budem využívať všetky kompetencie, ktoré sú predsedovi Súdnej rady dané," povedala pred voľbou.
Súdna rada schválila nové zásady povoľovania práce sudcu doma
Sudcovia by mali pracovať doma podľa nových pravidiel. Členovia Súdnej rady SR dnes schválili nové zásady povoľovania práce sudcu v domácom prostredí.
Podľa schválených zásad je možné povoliť prácu doma sudcovi, ktorý nie je disciplinárne stíhaný a to najviac na dva pracovné dni v týždni. Predsedovia krajských, Najvyššieho a Špecializovaného trestného súdu môžu povoliť prácu na doma aj na dlhšie. O žiadosti sudcov budú rozhodovať predsedovia súdov, ktorí budú prihliadať na to, ako si plnia svoje povinnosti, na údaje z ročného štatistického výkazu, stav vybavovania agendy či vzdialenosť bydliska sudcov od súdu.
Zásady stanovujú aj to, kedy predseda súdu obmedzí alebo zruší povolenie práce doma. Ide o prípady, kedy si sudca nedostatočne plní svoje povinnosti, porušil povinnosti, ktoré sú s prácou doma spojené, je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo bol uznaný za vinného disciplinárnym senátom. Nové zásady predložil na dnešné rokovanie podpredseda Súdnej rady SR Ján Vanko spolu s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom.
0
www.ZIVOTPO.sk
